– – –

touto cestičkou si jazdieval
zaváhaš

tadeto si jazdieval
k mlynu
k riečnej zátoke
kúpať sa a skákať z vysokého kameňa

bola tu
každé leto
denne
vrýval si si ju do duše
do plášťa/do kolies/do pedálov

každý máj
si ju spoznával
vždy nanovo
a potom celé leto memoroval
pomaly meniace sa detaily

nová prasklina
spadnutý strom a meander v kukurici
stále vyššia burina
ktosi vykotil jemný riečny piesok
stopy traktorov ako skameneliny
prach a prázdno po žatve

ležala tu mimochodom
niekde tu

dnes ju hľadáš
neveľmi úspešne
občas sa vynorí známa zákruta
ale akási miernejšia
miestami spoznávaš agáty
alebo vŕbu

je zima
predieraš sa suchými kríkmi
tadeto nevedie
zmätený zastavuješ
zahanbený sa obraciaš

chcel si ju niekomu ukázať
niekomu kto tu nikdy nebol
miesto toho bezradne blúdiš
chvíľami máš pocit, že si zachytil jej stopu
ale určite nešla tak ďaleko od rieky
rozplynula sa

keď si bol dieťa
nikdy
nebola rovnaká

teraz zisťuješ a nechtiac si zvykáš
na nové nikdy
na nikdy nebude