Odtok
žena žila v dome
ktorým pretekal potok
keď formovala podlahu
keď šklbala linoleum, potok bol tam
nepokojná korisť v drevenej pasci
trofej pod šesťdesiatšesťročným
zimným kruhom
korisť sa chcela biť
a dom natekal hrčami
spolu so ženou
priamo do predsiene
chodili logať vodu hlucháne
(viem to: v trhlinách sa dalo nájsť
čokoľvek z ich peria)
dávno suchý manžel ženy
čakal medzi doskami
pristihla sa, ako si odkladá kúsky kože
ktoré sa z nej šúpu
vlastne čaká
pomyslela si
spálilo ju
slnko a lonové slnká manželov
sú to už roky
a teraz jej neostáva nič iné
ako žmurkanie, špúlenie, krivenie
a natlakované kolená
vyšklbané linoleum je teda mapou rozhodnutí
a dom – sprostý korpus odtoku
Naše dni
1
v hrnčeku
kde som si kedysi zvykol variť vajcia
perfektne namäkko
začala vyvárať
svoj menštruačný kalíšok
dynamiku nášho spolužitia
zadefinovala jasne
hneď od začiatku
2
som na byte sám a periem
moje kusy oblečenia spolu s tými
ktoré k bubnu pripravila žena
kľačím každým kolenom na inej kachličke
napäto počúvam
mašina intonuje
káže
bielizni o prášku
po ktorom bude hebká & čistá
bude vyspovedaná
pristupujem s tanierikmi na zreničkách
k práčke
je tlmene osvietená
náš vibrujúci grál
nemožno pri nej necítiť rešpekt
podvedome nastavujem temeno čistému
bohu
prikladám ucho na plast
– ako keď chce malý človek odpočúvať more
mušľou –
so všetkou vážnosťou
musím už konečne vedieť
či veci mňa a mojej ženy
spolu pekne vychádzajú
3
rozhodla sa nás oboch okúpať
sme dva zamastené oblé taniere
po mojom ponorení
do pokoja praskajúcich bublín dodala
ty si ten plytší z nás
rozhodla sa nás okúpať: nebránil som sa
utíšený teplom
telom
ktorým všetko vyhriala
rozhodla sa nás okúpať
keramika okolo je nám svedkom
spoločne čakáme
kým nám z nudy zlezú penové prstene
Tomáš
pandémia mu všetko prekazila
bol už na vážkach
konečne sa rozhodnúť
rozhýbať
a niečo spraviť
namiesto toho
mu rastie brada
rastú mu vlasy
v smeroch, ktoré neplánoval
starne ako vyhasnutá sopka
alebo ako rebarbora
niektoré dni začína sprchou
kde si vymýšľa nových svätých
modlitba má dobrú melódiu a uvoľňuje
pri zavretých očiach a ozvene
sa cíti trochu
bezpečne
zamyká sa a spieva
pandémia mu všetko prekazila
má zrazu čas
má more času
cez Google maps vyhľadáva najodľahlejšie
roviny planéty
také, kde nikto nikdy nebol
a v úplnej tichosti na ne presúva
svojho panáčika
Z připravované sbírky Tvoja časť chodníka
-
Michal Pivarči
(1987) vystudoval dokumentární tvorbu na Akademii umění v Bánské Bystrici. Věnuje se fotografii, knihám, lidem a horám. Živí ho reklama, pracuje v Praze. Je zahrnutý ve sbírce mladých slovenských básníků Sólo pre ...Profil
Souvisí
-
Komisař Ujlaky-Férfinský hleděl na závoj
točící se ve víru
v kalné řece pod šedým mostem,
z jehož oblouků pomalu odkapávala
jakási špína. -
Král, jenž snáší zlatá vajíčka,
kráčí odlivovou vodou.
Na židlích v moři sedí různě
dlouhá bezčasí vztahů.
Vznáší se ne dvě,
ale osmnáct královen;
pořadí tahů. Na dráze e-
lektronu leží podoby stahů. -
večer vyndám zuby
zalezu pod peřinu
a budu vzpomínat na stéblo
které jsem strkal kamarádovi
do zadku -
Pozoruješ zvíře,
které si právě vyskočilo k tobě
na postel
Neustále si saháš do úst
přerostlým nehtem na palci
Podej mi toho kocoura, zahuhláš -
Některé básně mají formu haiku nebo „dvojité haiku“ (popsaná v povídce Seymour: Úvod J. D. Salingera).