Lymfy

keď sa ti vyrovná dych a tvoju malú ruku si položím na svoju
objímem ťa, lebo si zrazu väčšia ako ja a vieš všetko
na čo sa ja bojím spýtať
a keď sa ťa nadýchnem, tento svet dobúcha
a ja sa vplyniem do paralelnej horizontály
všade je tma a my sa pýtame
dokedy, či už
kom, come, ko ni já
cirkulujúca láska na viečkach
červené fliačiky výmeny
už mám vrásky pod očami?
dlhšie, si nevidela?
asi som sa na seba nepozerala
zuby o zuby, projekcie, artikulácie
to sa teraz chcete celý život len strachovať?
to sa utrasie
počkej, kým to doroste a vypíše se, povie Olga
podľa McLuhana sú šípy extenziou ruky
držíš, čo páli a nepadá
dotyk prsta kopne
zachovať to, čo doletí
lymfu v neprospech doštičiek
menej krvi, viac neurónov
som iba listy bez uzlov a popadaná kôra
vytetované pobrežie a sýpka znakov
kanálom prúdi výmena
čo si pomyslím, ty vyslovíš
poézia je tekutá a plynná
je našou sesterskou planétou
mýtickou Venušou, držiacou mimozemský život
lebo kde inde než nad bohyňou lásky a krásy
univerzum sú popísané riadky, neprečítané, tiež fyzické
hľadali sme na nesprávnom mieste
nie je to paradoxné, iba dôkaz
niečo musí fosfán neustále vytvárať
život len tak nevznikne
extenziou tela je matka

Tunely

svet sa spomalil a vydýchol
deti pospali
rodičia bdeli spánkom iné dni
krajina sa pretvorila na ostrovy minulých životov
na sýpky štvorrozmerného času
ty stále šepkáš: nech to neprestane
tvoje pľúca dopadli na chodník
prírode sa obnovila kostra
posilnená z našej plazmy
niekde stále niekto čosi kričí
hľadáme úľavy a cesty
máločo nám pritom brnkne do nosa
proč je tady taková strašná tma?
sme v tuneli
aha, no tak v tunelu bývá tma
musíte vojsť touto štôlňou
keď sa chcete dostať domov
keď chcete domov
naučili sme sa fárať
aby sme sa okúpali
azúrová koža
blany medzi prstami
priťahujem hviezdy
mäkko pristáli na stenách
sme obojživelníky budúcnosti
ono spí a ja čakám, kedy sa už premeníme
ono spí a ja čakám, kedy nás zachráni
ono spí a ja čakám, kedy nám kvapka roztaví kožu
ja čakám a ono skríkne
kuku
zovri bruško a dva a tri a ideš
celé telo bruškom, štyri a tri, rozbaľ
päť a šesť, super
sedem, perfektne
osem a deväť, úžasne
povoľ a ideš, jeden a dva
moja hlava je len podstavcom pre tvoje pazúry
bolesť nestačí
oblaky zakryli jeseň
čo chceš? povedz mi, čo chceš?
ja s tým vôbec nemám problém, len mi povedz, čo chceš?
hmyz alebo hrudu, dobre
ono je teraz na tom tak
že chce stále len žrať, to zviera
kladkostroje vyrovnajú nepomer síl
proti prúdu potrubím na dno tajchu
a narátaš do desať
predo mnou, za mnou, schovaný, neschovaný, idem
odriekaný centimeter lúča
z ľahu na nohy, dovidím
za vami vstup zasypeme
chodbičky pre ďalšie fázy vývoja
sarkofágy zlatých mutácií
keď spievam, z úst mi vychádzajú oktobúrie

Extenzie

ruky, jamka nad kosťami, páperie na osi
ruky, jamka pod krkom, havran na hlave
hladkosť nanovlákien brúsenej kože
prenikavosť softshellky pod dlaňami
hebkosť pripútania, hebkosť vlnenia
vôňa a krehkosť: súradnice obehu
svet je okrúhlejší, než sa zdá
čo si kedysi zakričala, dnes na teba dopadne
ako tvoje dieťa v rukách
ako dieťa bez slov
v paralelných svetoch, minulých životoch, predstavách, textoch, snoch
vy, bezhlasé, pre spoločenstvo, národ, rasu, vieru
prepáčte tvory z mojej krvi, že ste touto rukou, v tej súradnici stíchli
premlčaný krik, nádej v ostatných ušiach
prišli, plienili, hľadali, vojaci svoje obete
voda zahmlila všetko, len detský krik porozbíjal rôsol
čo podáš, už sa nevráti
čo stisneš, zmĺkne
ticho, ruky, páperie
ticho, ruky, nový orgán prázdnoty
v otvorených dutinách cytoplazmy
bezvládne telá, prepáčte, vedomia a slová, ktoré nedospeli
bez strún kmitania a slobody
váš plač sa vynoril: prvorodené posolstvá
tamojšie mement mori
boli sme utečencami, odbojom, korisťou vojny
mŕtvy krik bol pokračovaním
hryznutím povrazov z prázdnych studní
aké ľahké je zabiť, keď voda všetko rozplynie
len zahltený prúd a svedomie
táto voda nami preteká navždy
zase sme spolu, už som o tom vypovedala
zase sme spolu a ja poznám ten hlas
aj ten pohľad
aj ten spánok
mama, pôjdeš už za mnou?

Prázdnoty

je to o priestore pre okolnosti a ich vzťahy
o poliach, do ktorých chceš zahrabnúť, nepoddajnej pôde v zime
oddefinovať závesy v izbách, orchidey, tulene, kocky, sviečky, kokos a tofu
vyplniť sa nafukovacou loptou, nefunkčným potrubím
dorovnať sa skákacím hradom či gamatkou v lete
iba sa dookola nadychovať, takto
v prázdnote sa spoznáš, lebo ťa umožní
je ako štipka času, ktorý pohladíš, lebo je len tvoj
len tvoj, len počúvaj, ako samotné spojenie znie
a nedovolíš si ho premárniť, lebo nevieš, či zaklope znova
ak hľadáš slobodu, zamáva ti v LARPe o zátkovaní čerešňových sudov s whisky
vlna, sud, delfíny, zapískaš, nepríde, plavba, telo, kôstka, hrdlo bez skla
s obrazmi je to inak, more ich vyplaví, vacui, vacui
príroda nedovoľuje prázdne miesto (Aristotelov horor)
prázdna stránka zohrieva najtuhšie, hi-fidelity
pozeraj, pozeraj a zbadáš, ako si ťa táto plachta opantala
ešte si ju nevyzliekaj, prepletenú so svietiacou reťazou, vizuálnym teplom
obkolesila parkety tvojej izby, vŕzgajúce v tieňoch
nič nepíš, len načúvaj bránam očných liniek v tvojom predlaktí
počúvaj ozveny písmen vytetovaných do krvi
písmeno Ľ by znelo ako úbočie pokroku, podkožnej blízkosti a
pomoci, ktorá prichádza pred otázkou, kniežatstva stálych premien
Abraça-me, počiatok znakov, okrovým úlomkom na stenách jaskýň
Abraça-me, terapia klbiek vytiahnutých z brušných dutín, čaruj, učaruj
M ako jazda nočnou Prahou, pokojná sila, presun hodín a rady, čo počúvaš
čo sa deje tebe, prejde aj mnou, ako baranie mláďatá na veternej pláži
N žije to isté, len v inom uhle a vzdialenosti od ohniska, sleduj sklony
príď, pomasíruj, zmizneš, zmeň sa, predýchaj, odíď vyššia a rovnejšia
K zrazu zmäklo a precítilo: ak sa odpojíš, stretneš dvojča
Ška, poľská panna so slzou v očiach, pozorujúca svetlo cez balkón
anjelská diVa ti pradie na rukách, pretvor modriny v jej hlase a sne
neStretávame sa dosť, neSpoliehame sa dosť, neSieme si úSmev
zlaté studne na vašich hlavách, moria v očiach, víchor na chrbtoch
Przygotować się auf Paradies, koľko v ňom chceš mať rokov?
kedy už naše ružové slnko zapadne na schodoch Žižkova?
táto abeceda neroztrhá plachtu, len ňou prebleskne
jej odtlačok leží najhlbšie, prichádza v etapách
to nie smrť, ale vlna diktuje tento príbeh
ako dlho sa chcete takto plaviť?