Poézia
Podomoví obchodníci s bielym mäsom/ by ťa na čiernom trhu vymenili za dva vysávače./ Nemáš certifikát o pôvode, bez papierov si dobrá/ akurát tak do favely alebo do polievky.
Podomoví obchodníci s bielym mäsom/ by ťa na čiernom trhu vymenili za dva vysávače./ Nemáš certifikát o pôvode, bez papierov si dobrá/ akurát tak do favely alebo do polievky.
III.
Smartfón na nedeľnom stole.
Je prestreté.
Z podzemia vyliezajú pavúky.
Chcú tvoju Krásu.
Volajú sa Pýcha, Zášť a Chamtivosť.
Sieť, ktorú tkajú, je pevná.
Ako náš obchodný vzťah.
V skutočnosti nás vlastnia.
Ešte o tom nevieš.
Ešte snívaš o Sláve.
O speňažení Krásy.
O realizácii.
Podomoví obchodníci s bielym mäsom
by ťa na čiernom trhu vymenili za dva vysávače.
Nemáš certifikát o pôvode, bez papierov si dobrá
akurát tak do favely alebo do polievky.
Na titulke Elle však tvoja cena rastie rýchlosťou
10.000 eur za hodinu.
O čo lepšie je vyfajčiť člena predstavenstva Európskej centrálnej banky
na 20. poschodí päťhviezdičkového hotela
so šampanským, koksom, vírivkou
a pekne štvornožky na vôdzke ako psík
haf haf
s análnym kolíkom v zadku
nech vykrikuje stále dokola
where is all my soros money?
a to všetko snímané dvadsiatimi kamerami.
A potom decentne odkráčať na vysokých podpätkoch
do slnkom zaliatych ulíc Paríža či New Yorku.
Ale teraz: smartfón na nedeľnom stole.
Je prestreté.
Už dávno ťa majú,
ešte si len v škole učila sa počítať,
už vtedy tvoja jemne odutá spodná pera
a vystupujúce lícne kosti a hlboké mandľové oči
tvorili tvoj výnimočný osud.
Je prestreté.
Zo smartfónu svieti tvoja tvár.
Nahnem sa nad ňu
a pomaly ju oblížem.
Lížem ju znova a znova.
Nikdy sa ťa nedolížem.
Svet je ťa plný.
Usmievaš sa.
Prechádzaš po móle, fotoaparáty cvakajú.
Blesky blýskajú.
Tvoje oči skenujú obecenstvo.
Naše tváre sa ukladajú do tvojej hlavy,
kde sa im priradia mená a menám účty v bankách.
Vyberieš si spoľahlivého partnera,
čo vlastní pol Londýna.
Ale teraz: je prestreté.
Smartfón na nedeľnom stole.
Nevolá.
Nepíše.
Nezdieľa.
Nelajkuje.
Je?
Mám chuť sa k tebe nahnúť
a šepkať ti do ucha: láska.
Nebudeš jesť?
Nie si hladná?
Odfoť sa a pošli svoju fotku do sveta.
Tam niekde čaká niečo.
Delí ťa od toho jedno kliknutie.
Pavúky už vyliezajú.
Volajú sa Pýcha, Zášť a Chamtivosť.
Nakŕm ich svojou Krásou.
Daj im jesť.
Sú hladní.
Budú ti šepkať do ucha: láska.
A predajú ťa za jediný pohľad.
Za jediný úsmev.
Za jediné áno.
Buď komoditou, buď komoditou, láska,
nech už nikdy nie si sama,
so smartfónom na nedeľnom stole.
Svet ťa bude šukať na nedeľnom stole.
A keď ti vypadajú zuby,
budú to relikvie pre starožitníkov,
čo obchodujú s ostatkami modelingových svätíc,
takých, ktorým sa do úst kladú miesto oblátky
kreditky a potom…
Po smrti ťa vystavia vo Vatikáne,
aby ťa kardináli mohli vyzliekať pohľadmi z mäsa
a trúbiť na tvojich nekonečne dlhých anjelských holenných kostiach.
Hosana!
Ale teraz: je prestreté.
Smartfón na nedeľnom stole.
Chlieb náš každodenný.
X.
Tvoj prastarý otec patril k prvej generácii slovenských youtuberov.
Jestvujú záznamy, na ktorých sa prihovára svojmu publiku.
Nie je celkom jasné, čo si máme pod jeho slovami predstaviť,
ale úsmev, ktorým sprevádzal svoj výklad, každému pripomenie teba.
Vraj si po ňom zdedil originály niekoľkých replík,
ktoré uschovávaš v bezpečnostnej schránke na webe.
Máš prístup ku kódom, ktoré odomykajú brány do minulosti
a nechávajú nás stáť v úžase pred tým, ako kedysi vyzeral internet.
Je to viac zábava ako dobrodružstvo, to je jasné každému z nás,
i tak je však viac hrôzostrašné než vzrušujúce, vidieť na vlastné oči
človeka.
Tie obrazy sú neodškriepiteľne pravé, hoci ich pôvod by bolo možné
spochybniť.
Ako je možné, že sú tu niektoré z nich dodnes s nami? A prečo sú tu?
Povedať nám nemajú čo, iba ak… Je to niečo medzi kratochvíľou a zločinom,
napriek tomu vždy, keď nás pozveš sledovať vystúpenie tvojho prastarého otca,
zalovíme v pamäti, či budúcnosť, taká, aká je plánovaná, môže byť kompatibilná
s minulosťou, takou, aká nebola v pláne.
Pretože ťažko odvodzovať čosi z niečoho, ak toto niečo nemalo nikdy nič spoločné s čímsi.
V každom prípade je to riadny úlet, mať prastarého otca youtubera.
XX.
Mám právo vidieť dieťa,
ktoré ukrývaš v kočíku,
odfotiť si ho,
zdieľať na sociálnej sieti
s komentárom: Satan.
XXXVI.
Si krásna.
Vyzleč sa.
Ukáž mi ho.
XXXIX.
Na začiatku rybacieho trhu
černošky predávajú svoje telá
za cenu 1 kg kreviet, 2 kg sépií a 1 kg mušieľ
alebo 2 kg platézy, 3 kg sardel a 1 kg kalamárov.
Neznám žádnou jinou knihu z tohoto období, která by mě tak mohutně zasáhla, tak mocně posedla, která by mě svojí básnickou silou a vynalézavosti tak oslnila, jež by tak nadčasově uchopila čas.
Muži naproti skřípe konverzace v zubech. / Jako bys polykala technický překlad, jako bys jedla polívku z tagů.
Tetuju si do sítnice tvůj úsměv a mé prsty uťukávají rytmus tvých kroků. Na srdci mám škraloup, ty mnoho vrásek. A přece jsou obě krásná.