Mária Ferenčuhová

Boží prst

Beletrie – Poezie
revue Ravt 1/2022

genesis

1
svet stvoril výbuch svetla
 
 
keď sa potom vesmír
rozpínal a ochladzoval
svetlo zoslablo
na neviditeľné rádiové vlny
 
 
za tridsať miliónov rokov tmy
časť žiarenia zhustla do hmoty
a neskôr do plynových mrakov
 
 
do galaxií
ktorých tiaž pôsobila
na atómové jadrá tak silno
až splynuli a uvoľnili
obrovské množstvá energie
 
 
atomárne ohne prvých hviezd
mladému vesmíru priniesli opäť
svetlo
niektoré vo svojej galaxii nenašli oporu
a zrútili sa do čiernych dier
 
 
predtým zažiarili silnejšie
než milióny iných
 
 
mnoho hviezd zhorelo alebo vybuchlo
ich trosky sa stali stavebným základom
nových hviezd
 
 
aj Slnko odvrhlo pri svojom zrode časť
seba samého
 
 
a stvorilo planéty

 

2

Zem:
 
 
predĺžené telá
oblačnosť
letíš alebo plávaš
 
 
pod nohami
udierajúcimi o asfalt
podzemná rieka
 
 
prieduchmi kanálov stúpa
kal
 
 
dych sa ti kráti
naťahuješ ruky
 
 
konečne čerstvá
hlina medzi prstami

 

multiverzum
 
 
čo myslíš
kto zastavil mŕtvych
tvoj pohár     voda
obradné gestá    ruka
                              vlasy na zemi
 
kto určil hranicu medzi skupenstvami
a bezpečne ťa zachytil do siete
 
 
naozaj si myslíš
že ty?
 
                                    [že iba
                         ty si ty?]
 
 
dych
      chvejúci sa v priestore
 
          záblesk
 
                                                  nič
 
 
alebo niečo iné

 

motherline
od detstva som vídala tiene v rohoch miestností
drobné zvieratá na povrchoch vecí
rýchle sivé myši na kuchynskej linke
hmyz s množstvom nožičiek
svet sa strácal pod nánosmi ďalších svetov
neprekvapovalo ma
keď vo dverách občas stál cudzí muž
v hnedej kapucni a keď sa vázy zmenili
na lebky s prázdnymi očnými jamkami
keď náhle mame z tváre zmizla koža a na plece
mi namiesto pohladenia dopadla spŕška
zápästných kostičiek

s dôverou som sa odovzdala
keď na mňa prišiel rad
vďačná
že sme ustrojení tak
aby sme nič nespoznali a koniec
vnímali len ako prechod z jedného
prostredia do iného z izby do chodby
z tmy do svetla
                                [alebo naopak]
a báli sa len toho
že za sebou nezavrieme dvere

 

fatherline
otec stojí pri posteli
plecom sa dotýka prázdna
pleť má mäkko perleťovú
z jamiek na koži
mu klíčia fúzy         mačacie pazúry
zachytím sa o ne lemom šiat
vždy keď hrozí že vyletím privysoko

stojí mi pri posteli
kníše sa

a vzduch sa zrazu zvlní
zriasi sa zhustne na rôsol

                                                otvorí ústa

                            v nich
                                                žena s očami z ľadu
                                                starena bez nôh
                                                umiesia dieťa
                                                nalejú vodu na rozpálený
                                                plech

jediný pohľad skrz otcovu tvár
jediný dotyk brána sa zacelí
pery sa spoja plece sa oprie
o stenu

                                                stoja mi za chrbtom
                                                žmolia mi lem šiat

v čerstvom
riedkom vzduchu

                                                [som]

                                                                             privysoko
                                                                             vôbec nie tu

 

boží prst
neodchádzaj ešte čítaj
iste sa čuduješ že píšem
nepoznáš ma ani ja teba boží
prst mi ukázal tvoju adresu

som pani Lucile de Putain d’Œstrus
z Francúzska už roky podnikám v Benine
kedysi zlato a diamanty s manželom
dnes iba posledné štádium rakoviny

mám však 4 milióny tu v beninskej EcoBanke
prikázala som na teba previesť celý fond

ubezpeč ma

že z neho budete čerpať len 50 %
a zvyšok poskytnete
sirotincom vo vašej krajine
azylovým domom pre týrané matky
starobincom ženským kláštorom jedálňam
pre chudobných

a moje srdce nájde pokoj
a boží prst povedie tvoj krok

oddane tvoja Lucile vdova
vo veku dlhodobo chorého

Chviličku.
Načítá se.
  • Mária Ferenčuhová

    je básnířka, překladatelka a filmová badatelka. Dlouhé roky přednášela na Vysoké škole múzických umění v Bratislavě. Věnuje se především rétorice a poetice dokumentárního filmu. Z francouzštiny překladá prózu, poezii a ...
    Profil

Souvisí

  • Pomalu všechny už myšlenky vaše sdružují se samy sebou s hovnem, každé druhé přirovnání vaše čerpáno je ze záchodu, jakoby záchod byl polovinou světa; a tak pomalu všechny už věci ve vás zhovnatěly, svět je vám hovno, boha samého dovedete si představit jen v podobě hovna.

    Drobná publicistika – Nezařazené
    Z čísla 14/2018
  • Lesk a bída překladatelství
    Rita Kindlerová, Helena Beguivinová, Kateřina Klabanová, Markéta Vinická, Miloslav Uličný, Zdeněk Beran, Dana Svobodová, Jiří Hrubý, Alena Morávková, Lenka Kuhar Daňhelová, Vladimír Medek, Jana Zoubková

    Anketa

    Mám několik překladatelských snů, tj. tipů na knihy, které bych rád přeložil, ale takové sny se neprozrazují. Není nic snazšího než někomu jeho sen vyfouknout. Takže se svěřím pouze s jedním snem: aby konečně někdo vydal překlad, který mi leží v šuplíku už čtvrt století.

    Drobná publicistika – Nezařazené
    Z čísla 13/2018