genesis
1
svet stvoril výbuch svetla
keď sa potom vesmír
rozpínal a ochladzoval
svetlo zoslablo
na neviditeľné rádiové vlny
za tridsať miliónov rokov tmy
časť žiarenia zhustla do hmoty
a neskôr do plynových mrakov
do galaxií
ktorých tiaž pôsobila
na atómové jadrá tak silno
až splynuli a uvoľnili
obrovské množstvá energie
atomárne ohne prvých hviezd
mladému vesmíru priniesli opäť
svetlo
niektoré vo svojej galaxii nenašli oporu
a zrútili sa do čiernych dier
predtým zažiarili silnejšie
než milióny iných
mnoho hviezd zhorelo alebo vybuchlo
ich trosky sa stali stavebným základom
nových hviezd
aj Slnko odvrhlo pri svojom zrode časť
seba samého
a stvorilo planéty
2
Zem:
predĺžené telá
oblačnosť
letíš alebo plávaš
pod nohami
udierajúcimi o asfalt
podzemná rieka
prieduchmi kanálov stúpa
kal
dych sa ti kráti
naťahuješ ruky
konečne čerstvá
hlina medzi prstami
multiverzum
čo myslíš
kto zastavil mŕtvych
tvoj pohár voda
obradné gestá ruka
vlasy na zemi
kto určil hranicu medzi skupenstvami
a bezpečne ťa zachytil do siete
naozaj si myslíš
že ty?
[že iba
ty si ty?]
dych
chvejúci sa v priestore
záblesk
nič
alebo niečo iné
motherline
od detstva som vídala tiene v rohoch miestností
drobné zvieratá na povrchoch vecí
rýchle sivé myši na kuchynskej linke
hmyz s množstvom nožičiek
svet sa strácal pod nánosmi ďalších svetov
neprekvapovalo ma
keď vo dverách občas stál cudzí muž
v hnedej kapucni a keď sa vázy zmenili
na lebky s prázdnymi očnými jamkami
keď náhle mame z tváre zmizla koža a na plece
mi namiesto pohladenia dopadla spŕška
zápästných kostičiek
s dôverou som sa odovzdala
keď na mňa prišiel rad
vďačná
že sme ustrojení tak
aby sme nič nespoznali a koniec
vnímali len ako prechod z jedného
prostredia do iného z izby do chodby
z tmy do svetla
[alebo naopak]
a báli sa len toho
že za sebou nezavrieme dvere
fatherline
otec stojí pri posteli
plecom sa dotýka prázdna
pleť má mäkko perleťovú
z jamiek na koži
mu klíčia fúzy mačacie pazúry
zachytím sa o ne lemom šiat
vždy keď hrozí že vyletím privysoko
stojí mi pri posteli
kníše sa
a vzduch sa zrazu zvlní
zriasi sa zhustne na rôsol
otvorí ústa
v nich
žena s očami z ľadu
starena bez nôh
umiesia dieťa
nalejú vodu na rozpálený
plech
jediný pohľad skrz otcovu tvár
jediný dotyk brána sa zacelí
pery sa spoja plece sa oprie
o stenu
stoja mi za chrbtom
žmolia mi lem šiat
v čerstvom
riedkom vzduchu
[som]
privysoko
vôbec nie tu
boží prst
neodchádzaj ešte čítaj
iste sa čuduješ že píšem
nepoznáš ma ani ja teba boží
prst mi ukázal tvoju adresu
som pani Lucile de Putain d’Œstrus
z Francúzska už roky podnikám v Benine
kedysi zlato a diamanty s manželom
dnes iba posledné štádium rakoviny
mám však 4 milióny tu v beninskej EcoBanke
prikázala som na teba previesť celý fond
ubezpeč ma
že z neho budete čerpať len 50 %
a zvyšok poskytnete
sirotincom vo vašej krajine
azylovým domom pre týrané matky
starobincom ženským kláštorom jedálňam
pre chudobných
a moje srdce nájde pokoj
a boží prst povedie tvoj krok
oddane tvoja Lucile vdova
vo veku dlhodobo chorého
-
Mária Ferenčuhová
je básnířka, překladatelka a filmová badatelka. Dlouhé roky přednášela na Vysoké škole múzických umění v Bratislavě. Věnuje se především rétorice a poetice dokumentárního filmu. Z francouzštiny překladá prózu, poezii a ...Profil
Souvisí
-
Pomalu všechny už myšlenky vaše sdružují se samy sebou s hovnem, každé druhé přirovnání vaše čerpáno je ze záchodu, jakoby záchod byl polovinou světa; a tak pomalu všechny už věci ve vás zhovnatěly, svět je vám hovno, boha samého dovedete si představit jen v podobě hovna.
-
Mám několik překladatelských snů, tj. tipů na knihy, které bych rád přeložil, ale takové sny se neprozrazují. Není nic snazšího než někomu jeho sen vyfouknout. Takže se svěřím pouze s jedním snem: aby konečně někdo vydal překlad, který mi leží v šuplíku už čtvrt století.