Jozef Melichár

Stačí jedna iskra

Keďže som nebol v kópii / nič z toho / mi nedáva zmysel

Beletrie – Poezie
revue Ravt 12/2019

Pondelok

Deň ako prázdne políčko v kalendári

problém ktorý treba vyriešiť

bunka ktorú treba zaplniť

čas ktorý treba rezervovať

ľudia ktorých treba potvrdiť

Do predvolenej kolónky

napíšeš čislo

fiktívnej miestnosti

Stlačíš pripojiť

Vojdeš dnu

Usadiš sa

V správny čas odpovieš “yes”

 

 

 

Utorok

Kosoštvorce vzdialených okien

sa plazia k nohám

od stien sa odrážajú

nezrozumiteľné diagnózy

názvy liekov

na lieky

so sprievodnými znakmi

starý ľudia

ako smrť

sa naťahujú

na vŕzgajúcich

stoličkách

snažia sa ti

prihovoriť

dozvedieť sa viac

všetci umrieme

ale niektorí skôr

Zoberte si radšej

dva nech nemusíte

chodiť znova

S čím vám pomôžem?

Ja sem nepatrím,

prišiel som len…”

známe ozveny v čakárni

 

 

 

Streda

Ďalšie tlačivo vyplnené

žiadosť podaná

príslušnému úradu

Vašu žiadosť evidujeme

žiadosť bude spracovaná

v určenej dobe

Vám bude doručené rozhodnutie

Poradové číslo

vložte do krabice

Pošlite ďalšieho

alebo zatvorte dvere

Východ aj vchod

je odjakživa

na poschodí nula

Dostať sa von

snažím sa dostať von

Tlačím do dverí

s nálepkou ťahať

 

 

 

Štvrtok

Keďže som nebol v kópii

nič z toho

mi nedáva zmysel

donekonečna otváram

Ale tá príloha

je stále prázdna

Kde robím chybu?!

Keďže som nebol v kópii

posielam otázky

na nezmyselné

odpovede

ľubovoľne mením

poradie slóv

so stále

rovnakým významom

hľadám zmysel

v náhodných

odchylkách

a vytváram

komplikované závery

 

 

***

vstávam od stola

ako niekto

od koho sa nič nečaká

a pozerám cez svoj odraz v okne

 

 

Piatok

Už dávno si chcel niečo zmeniť

vyskúšať nový režim

napríklad:

Ľahko udržovateľné

extra suché do skrine”

táto túžba

po neprirodzenej hebkosti

ťa robí mäkším

sľeduješ

ako sa veci zjemňujú

dejú bez teba

trhavé záberi

deti rastú

krásny automatický život

čistý, akoby

vôbec nebol

***

Také hebké a vláčne

má úplne inú konzistenciu

ako keď ho sušíš na šnúre

 

 

Sobota

Na prahu globálnej katastrofy

pečieš jablkový koláč

a potajomky z neho

ujedáš

Jožko hádže

autíčka do steny

a každý náraz sprevádza

výkrik radosti

z čistého nadbytku

Laura vyríva kľúčom

do stoličky srdiečko

vedľa ťažko

čitateľného mena

takto zamrzneme

keď na zem spadne tanier

hluk sa stupňuje

točí sa okolo nás

až kým

nenastane ticho

 

 

***

Čítal som že

státisíce druhov

vyhynie

a to bude

len začiatok konca

sveta ako ho poznáme

ale o to je to krajšie

 

 

 

Nedeľa

Už tretia rozprávka po sebe.

Králik Peter pochopil že cez

neustály boj nevedie cesta.

Ľudia aj zvieratá sa vracajú

svorne domov, ruka v ruke,

pohltia ich titulky.

Deti sa lenivo prevaľujú

na gauči. Paralyzované,

omámené, choré.

Čo bude jesť? Pýtajú sa.

Toto je realita

Bez blížiaceho sa konca.

Je treba scenár na najbližšie

minúty, hodiny, dni. Je treba

viac ako len láskyplne rozuzlenie.

Každá pointa si vyžaduje ďalšiu zápletku.

Otvorím okná, postavím vodu

na oheň, rozseknem jablko.

Zdanlivo kompetentne.

To čo si spravíme.

 

 

 

Pondelok

Tento koberec

táto skriňa

vypínač svetla

celá táto miestnosť

všetko je pripravené na oheň

Myslite na to

keď kdekoľvek budete

obzrite sa okolo

a spomeňte si:

Všetko je pripravené.

Stačí jedna iskra.

Ak nemáte otázky

to je odo mňa všetko

Chviličku.
Načítá se.
  • Jozef Melichár

    (1985) pracuje ako dátový analytik, publikuje na pismak.cz pod nickom prádlo.  
    Profil

Souvisí

  • Doteky terapie a umění
    Petr Řehák

    Pět minut

    chtěl bych se mu stihnout omluvit
    protože pět minut běží…
    na poezii je super to, že má prostor
    že se vejde do každý myšlenky autora
    a vůbec ji nepřesahuje, že ji řídí
    páč je pokorná
    a plachá a bojí se příšerně lidí
    protože ty skutečně miluje

    Beletrie – Poezie
    Z čísla 12/2019
  • Daniela Vodáčková

    Autoportréty

    Týden jsem chodila po městě
    a říkala si: tohle chci, sednout si do křesla,

    vysvléct se a pohoršit všechny mladíky kolem,
    ty hladké Adonise, každý má aspoň pět penisů!

    Beletrie – Poezie
    Z čísla 12/2019
  • Simona Martínková-Racková

    Planety

    Rostliny, které pěstuješ potmě, mají / oranžové kořeny. Kdo barví oheň, kdo

    Beletrie – Poezie
    revue Ravt 11/2019