Miroslava Ábelová

Čo je to poézia

stojíš pred základmi vlastného domu / ktoré postavili iní ľudia / je noc

Beletrie – Poezie
revue Ravt 12/2019

SMRŤ V PARADAJKOVEJ OMÁČKE

O pol jednej v noci
dovarila obed

mäsové guličky tagliatelle rajčinová omáčka

Zjedli
Nedali si dupľu

V noci do snov za ňou chodia mŕtvi
Zisťujú, či nesmrdia
keď sú v rozklade už jeden deň

Mäsové guličky

Je jediná, čo ich vidí, cíti
Je dobrá kuchárka
Zostalo z nej toto

Na film je už neskoro

Poskladá ešte pár vecí zo sušičky
Terapeutka môže až o dva mesiace

Často myslí na smrť
Sníva o nej

Smrť v paradajkovej omáčke
s mäsovými guličkami

 

 

 

Čo je to poézia

Ľudia predsa vedia, čo je to poézia

Ľudia predsa vedia, čo je to poézia

Ľudia predsa vedia, čo je to poézia

Chodili predsa na hodiny literatúry

Ľudia predsa vedia, čo je to poézia

Čítali Hviezdoslava, Štúra, Smreka i Válka

Ľudia predsa vedia, čo je to poézia

Ľudia predsa majú vkus

Ľudia predsa vedia, čo je to poézia
Ľudia predsa vedia, čo nie je poézia

Ľudia predsa vedia, čo je to poézia

Musí mať aspoň tri slohy
hovoriť o pekných veciach
Musí sa rýmovať

 

 

 

Dva týždne pred (mužovou) výplatou

Niekedy proste
musíš dať šancu
vínu za 1.50 eur

 

 

 

Kokaín

– De je kokain? – pýta sa dvojročný syn
– Čo??? – odpovedám
– De je kokaín – opakuje
– No, nemáme, – hovorím

Na chvíľu zmizne
Potom prinesie figúrku klokana

– Kokain, – nadšene otŕča dlaň
Detská radosť

De je kokaín, opakujem.
De je.

 

 

 

DOM

 

0.

medzi palec a ukazovák
uchop hlavu mestského človeka
zdvihni strechu paneláku
figúrku prenes
ponad diaľnicu
míňaj benzínové pumpy, polia, fabriku
skládku i strelnicu

mesto olejová škvrna na kaluži
mesto kaluž v hlave
škvrna na tričku

hýri nocami

polož panáka na pozemok
rozhlohy štyri áre
v obci s počtom xy obyvateľov
plus tri a jeden pes

sleduj, čo sa bude diať

medzi palec a ukazovák
uchop hlavu mestského človeka
opatrne
neodtrhni ju

 

1.

Zatiaľ je to iba prízrak
z vnútronej strany
viečok

môže byť sklenený
bez okien
môže mať penovú strechu
fialové okenice
nemusí mať žiadne okná
ani dvere

čoskoro ho

tehlu
po
tehle

kvapku potu
po kvapke

záder po zádere

postaví
iba pre teba

ukrajinský robotník
s pečiatkou
bratislavského developpera

ty si splodil
zasadíš

 

2.

auto zabrzdí uprostred poľa
cesta už je
aj kruhový objazd

vystúpia muž a žena

pole je konský cintorín
žena má strach
na koňoch jazdila
nechce na nich bývať

muž na koni nikdy nesedel
bude zaujíjmavé
mať na koni svoj hrad

 

4.
čo pre nas znamenajú domovy
čo pre ne znamenáme my
čo z nich robí nás
a čo sme my

kde je doma
a kedy to je

odkedy
na ako dlho

kto všetko má doma
kto nie

 

5.

na poli poletuje šúpolie z kukurice
žena vyberá telefón
točí slow motion
lietajúceho šúpolia

na horor nemyslí

keď odloží telefón

všimne si kŕdle vrabcov
lietajú tam
kde bude o rok stáť dom

myslíš
že to sú tie isté vrabce
ktoré nám raz budú lietať na záhrade?
pýta sa manžela

pochybujem
hovorí
on

vrabce
nemajú dlhú životnosť

 

6.
stojíš pred základmi vlastného domu
ktoré postavili iní ľudia

je noc
dieťa v aute tíško dýcha

snažíš sa začuť
šťastné hlasy v záhrade
vás o pár rokov
kosačku v jedno sobotné ráno
psí brechot a výkriky gól

cesta v čase
21.10. 2015
kam prídeme
21.10.2025

 

7.
v hosťovskej na zemi je veľa špakov
fľaška od kofoly
rolka toaletného papiera
netuší prečo
nepredstavuje si

je to ešte hrubá stavba
prenáša dieťa na rukách do domu
ukazuje mu prízemie
záchod

tu bude obývačka
kuchyňa
vidíš ten výhľad

aspoň rok bude takýto
kým ho zničia ďalšie domy

dieťa berie do ruky dlhý klinec
obzerá si ho
zaujal ho

pomaly prechádza k lopate
nad umývadlom bude okno

vynáša dieťa hore schodmi

a tu
bude tvoja izba
hovorí
hneď vedľa našej

položí dieťa na zem
dieťa berie do ruky ďalší dlhý klinec
sadá si na dlážku

rozhliadne sa okolo seba a povie
doma

 

8.
pole za domom zaliala vlčia krv
dieťa sa spokojne hrá
na ešte stále cudzom pozemku
za ešte stále cudzím domom

na rozprávky o oslepnutí neverí

odovzdávame vzorce
tento som si nechala
cítim ako starnem s vlčím makom
cítim
starnem
som pokojná
jediné čo chcem
je pozorovať
ešte chvíľu
(byť)
vlčí mak

prišiel muž
hnevá sa že ešte píšem
je pol druhej
musím končiť

 

9.
dedina má železničné priecestie
vlak chodí každú hodinu
cesta do hlavného mesta trvá zhruba dvadsať minút
vlak kopíruje životy
je nový a klimatizovaný
nosia v ňom minerálku
za poplatok

na priecestí červená

šťastie
nešťastie
láska
list

aj v 50ke bude odratúvať detské riekanky
čo jej vyjde
to bude

keď vyjde nešťastie
priráta rušeň
a hneď sa cíti lepšie

 

 

 

Výživa

V noci chodím kradnúť jedlo
cez deň nestíham

pes sa pozerá
nekrúti hlavou
krúti chvostom

sliny nám kvapkajú na dlážku
riadim sa tézou žien
v našej rodine
keď ťa nevidia
nepriberáš

Chviličku.
Načítá se.
  • Miroslava Ábelová

    (1985) je slovenská poetka, rozhlasová redaktorka, občasná textárka. Vyštudovala žurnalistiku v Bratislave. V roku 2010 získala Cenu Rudolfa Fabryho. Prvýkrát publikovala v kolektívnej zbierke Sólo pre 9 hlasov v roku ...
    Profil

Souvisí

  • Lenka Bryjová

    Nepokoj

    domobrana přibila / staženou kožku na vrata / vysoko

    Beletrie – Poezie
    revue Ravt 12/2019
  • Doteky terapie a umění
    Petr Řehák

    Pět minut

    chtěl bych se mu stihnout omluvit
    protože pět minut běží…
    na poezii je super to, že má prostor
    že se vejde do každý myšlenky autora
    a vůbec ji nepřesahuje, že ji řídí
    páč je pokorná
    a plachá a bojí se příšerně lidí
    protože ty skutečně miluje

    Beletrie – Poezie
    Z čísla 12/2019
  • Daniela Vodáčková

    Autoportréty

    Týden jsem chodila po městě
    a říkala si: tohle chci, sednout si do křesla,

    vysvléct se a pohoršit všechny mladíky kolem,
    ty hladké Adonise, každý má aspoň pět penisů!

    Beletrie – Poezie
    Z čísla 12/2019