Intimita
Juliana Sokolová

Vešať prádlo v noci

Beletrie – Poezie
revue Ravt 7/2023

Vešať prádlo v noci
Pri vešaní prádla v noci
som objavila chvenie,
ktoré bolo mimo mňa.

Toto je príbeh tejto vety:

O obraze som čítala
dnes ráno, že zachytáva
„chvenie, ktoré autor objavil
mimo seba“,

a bolo mi okamžite jasné,
že sa to týka nocí v tomto dvore,
toho, čím noci v skutočnosti sú:
čas vstrebávať city, ktoré ležia
mimo nás.

A túžim zotrvať

 

Vo štvrtok
Vo štvrtok
sa mi snívalo
že sestra a brat
z mne neznámeho kmeňa
bývali u nás
V piatok keď sa schyľovalo k večeru
prijali správu o smrti svojho otca
S veľkým pokojom a rozvážne
kĺzali rukami pozdĺž radiátora
prechádzali z miestnosti do miestnosti
od radiátora k radiátoru
Pozrela som na Mahlet a tá povedala: „Sú teplé“
a to vysvetlilo všetko

 

Sen o streche
v obraze Batšeby a Dávida, ústredná je strecha,
nie to, že ju videl kúpať sa:

túžba nebola v mužovi alebo v žene
ani v olejoch dotýkajúcich sa kože,
ale v streche, bola to strecha, ktorá
žiadala pohyb

 

***
Svet materiálnych statkov je upokojujúci.
Dotýkať sa textílií, predstavovať si
dotýkanie sa textílií

Ja som tá žena z Novembra! Chyžná, čo zapredá
všetko pre dotyk šiat—nie si ich obliecť,
len držať

Objednávam online a čakám—objednávam online,
aby niečo bolo stále na ceste k nám

Pocestné hostince boli vždy mojimi najobľúbenejšími
scénami: príval tepla, ktorý sa rozhostí

Poznám ženu, ktorá keď nemôže ísť do lesa,
rukou prechádza vešiaky s kabátmi v obchode

 

Dum spiro, spero
Sedím tu, obklopená nábytkom

Nábytok používam ako štít proti kozmu
Nábytok používam ako náhradu kozmu

 

Ukázka z chystané knihy poezie nazvané Domáce práce. Práci na rukopisu knihy Domáce práce podpořil stipendiem Fond na podporu umenia.

Chviličku.
Načítá se.
  • Juliana Sokolová

    je básnířka. Vydala sbírku básní My house will have a roof / Môj dom bude mať strechu (Fra). Eseje a jiné texty publikuje ve slovenských a zahraničních časopisech, katalozích a ...
    Profil

Souvisí

  • Juliana Sokolova_foto_Tatiana Takacova
    Rozhovor s Julianou Sokolovou

    Začala som všetko písanie brať ako literárne písanie

    Ptá se Jitka Bret Srbová

    Juliana Sokolová je básnířka, esejistka a filosofka. Vyučovala filosofii na Fakultě umění TU v Košicích. Právě nyní je na rodičovské dovolené s druhým synem, který se narodil v září 2019 a přitom realizuje doktorandský výzkum v oboru dějiny a teorie architektury na pražské AVU. S manželem Lukášem Berberichem se aktivně podílela na rekonstrukci a nové kulturní koncepci košického Kina Úsmev, které se stalo živým centrem kulturního života, aktuálně zde probíhají například i tvůrčí rezidenční pobyty. Cyklus večerů Literatúra a film v Kině Úsmev spojuje živé setkání se spisovatelem a promítání filmu podle jeho/jejího výběru. Z Košic cestují i odpovědi na moje otázky.

    fotografie: Tatiana Takáčová

    Rozhovory – Rozhovor
    revue Ravt 13/2020
  • 04_vtisku
    Kniha v tisku
    Božena Správcová

    Povyk

    Ztrácím se v zrcadle na palubě
    a on tu sedí,
    po celý čas tu tak seděl a já si nevšimla,
    je to ten černý a zlatý,
    ten s elegancí pantera,
    je to ten s arogancí gangstera.

    Beletrie – Poezie
    Z čísla 13/2023
  • jsem opilý. vše je víceméně stejné. mluvíš bez přestání.
    hodně. nahlas. násilně. musíš si zajistit správnou polohu.
    popularitu. místo ve společnosti. vzbudit silný dojem, že dokážeš hodně. a víc. všechno. že se ničeho nebojíš. že stojíš na vlastních nohou.
    že ti nikdo nemůže ublížit. že jsi neporazitelná.

    Beletrie – Poezie
    Z čísla 13/2023