A potom triumfálne zavil
Určite ste už pretrpeli
výklad erudovaného učiteľa o tom, že korene pojmov
mater a materia sú navzájom späté,
aj jeho triumfálne zavitie, ktoré nasledovalo
Citujem spamäti a nepresne, Adorna
(to meno adorujem, adorujem, adorujem,
keď som ho prvý raz videla na plagáte, zmeškala som začiatok prednášky,
a ten večer som už nikdy nezistila, či je to skutočný človek)
bolo obdobie, pred niekoľkými rokmi, keď som tú vetu
čítala stále dookola,
mala som s ňou, s nami, veľké—triumfálne—plány,
kam až sa navzájom dovedieme:
esej o materstve, pre Mahlet, sľúbená a doteraz nedoručená,
ktorá by obsahovala slová:
keď hmota tohto tela
aj následné triumfálne zavitie
obe patria mne
neviem však vypestovať dostatok tkaniva
(na esej, alebo báseň, alebo báseň-esej)
fragmenty zostávajú fragmentmi
alebo—v lepšom prípade—zariekadlami, ako napríklad:
takzvané srdce
takzvané srdce
takzvané srdce
Ničiť trávením
V duchu
nadprirodzených schopností,
ktoré mi zverili
moje deti
kráľovná povedala:
moja duša sa roztvorila
a zjedla svet
zjesť ale neznamenalo zničiť
trávením,
ale dotknúť sa
***
Niektoré dni tŕpnem
od nôh nahor
Niektoré dni tŕpnem
od ramien nadol
Teach me about June, my baby
(pre Šamuho)
Bez znamení a bez predtúch
sa narodil, žiarivý chlapec
Povedz mi všetko o júne, bábätko moje
[Materstvo: aj po šiestich rokoch života s touto básňou zostáva nedokončeným fragmentom]
Materstvo
Požiera ma chaos.
Už nič neobkolesuje.
Eli
Toľkokrát sa mi snívalo
o stepiach,
až si sa narodil, môj
nádherný chlapec,
keď spíš, dieťatko moje,
tvoje oči, tvoja tvár hovoria o krajinách,
ktoré si nikdy nevidel
Koniec tohto leta
Zdvíha sa vietor
Pouliční žobráci môjmu dieťatu
predpovedajú
nádhernú budúcnosť
keď okolo nich prechádza na bicykli –
páčia sa im jeho oči.
Byť vnímaný je všetko.
Překlad: Michal Tallo
-
Juliana Sokolová
(1981, Košice) je básnířka a esejistka. Je autorkou dvou knih básní, My house will have a roof / Môj dom bude mať strechu (Fra, 2013) a Domáce práce (Literárna bašta, 2023). V první zkoumá ...Profil
Souvisí
-
nakonec i smrtka kterou si kreslí dítě je pokusem o zpřítomnění smrti
zatímco její tajemství tkví v podstatě nepřítomnosti
přesněji v přítomnosti absolutní absence
kdy už není svět a ještě není
nepatrný okamžik než pták který vydá hlas v úzkosti zaslechne zpěv jiného ptáka -
Ach, dobře si vzpomínám. Pamatuju si na blud a bloudění a bludy. Tady a tady. Kam vede tato cesta a kam ta další? Tolik vyplýtvané, zmuchlané příze.