Mesiac nasmeroval každú vlnu tak aby ma udrela
a niet divu že moje noci
sa potom bijú s ránom
Zem podo mnou sa hýbe
tvoria sa praskliny
zrelé a nezrejúce plody
intelektuálnych bytostí
Vo vnútri tohto univerza
sú výnimočné rozdiely
závislé na sebe v praxi
Hovorím si
že je tento osobný horizont
plný emócií snáď toľko rovnako
ako keď ma kŕmiš
horkou orieškovou čokoládou
šialené

Mesiac nasmeroval každú vlnu tak aby ma udrela
a ja napriek tomu deň čo deň pozorujem
ako sa nevinný škovránok umýva
v blatovej kaluži
Tá dažďová voda v nej je čoraz menšia
podobne ako všetky hodnoty bytia
ktoré existujú
v miliónoch časových bublinách
A možno v každej je niekto ako ty
možno aj ako ja
a my šialení
Pretože aj v pekle budeme
chcieť variť palacinky

Mesiac nasmeroval každú vlnu tak aby ma udrela
Zem podo mnou sa opäť pohla
a moje posledné kroky zachránil
oceľový rebrík
ktorý si zvárame všetci sami
Kúsok po kúsku lezieš hore
a želáš si aby tam bol niekto
nejaký človek ktorého môžeš
s radosťou pobozkať
Želáš si aby ťa nezhodil späť
do toho hlbokého oceánu viny
Želáš si aby sa tie priestorové
periférie zmenili
na veky
na šialenosť
alebo aspoň na jedlý piesok
s chuťou šľahačky
pre hocaké hladné dieťa
na tejto planéte

Mesiac nasmeroval každú vlnu tak aby ma udrela
pýtam sa kedy to skončí
pretože bolesti už bolo dosť
Mohlo by vyjsť žiarivé slnko
avšak bez toho
aby ma jeho lúče spálili
Potom by som bola ako netvor
čo nahý behá po oblečenom svete
Možno by som ťa prosila na kolenách
aby si sa ku mne pridal
odhalil svoje zmysly a podstatu
širokej verejnosti vševedúcej galaxie
Sľubujem že to bude šialené
no tentokrát iné než kedykoľvek predtým
pretože teraz budeme udierať my
nie do morských vĺn ani do ružového mesiaca
Budeme celou silou udierať do ľudí
a mediálnych otrokov byrokracie
akože populárneho remesla
s neurčitkom “žiť”