ĽAHKÁ BÁSEŇ

Drahá čitateľka, milý čitateľ,

vitaj v mojej básni, cíť sa tu ako doma,

dnes by som chcel písať jednoducho

a vziať ťa na relaxačný pobyt vo veršoch,

žiadne kladenie balvanov na tvoju psyché.

Najprv príde rozcvička bežným čítaním –

hovorím na rovinu a ty ľahko rozumieš,

čítaš plynulo, bez háčikov a zastavení,

zatiaľ čo navodzujem príjemnú atmosféru

a chválim ťa za dobrý výber básne.

Táto báseň by mala byť ľahučká ako pierko,

hoci mi dáva zabrať písať ornitologicky

bez toho, aby ma zlákal nejaký zádrheľ,

napríklad cudzie alebo nespisovné slovo,

ktoré musím zakryť hrubou snehovou perinou.

Mohol by som zažať omamnú vonnú sviečku

a steny ovešať ťažkým bordovým brokátom –

to je tá tkanina vyšívaná trblietavými niťami

v atlasovej väzbe so žakárovým vzorom,

niečo medzi drapériou a baldachýnom.

Tým sa mi však asi nepodarí vytvoriť pohodu,

tak sa radšej vrátim k obyčajným slovám,

cez ktoré môžeš presvišťať ako po masle

alebo vosku natretom na skĺzniciach lyží,

na klzkých skĺzniciach lyží s dlhým ĺ.

 

 

 

DIDAKTIKA

Začínaš názvom a mal by si začať tušiť,

že to bude mať niečo spoločné s vyučovaním,

presnejšie s teóriou vyučovania a výchovy,

ešte presnejšie s vyučovaním čítania,

lebo to práve robíš – čítaš – a ja ťa vezmem

do kancelárskej budovy zo skla a železa,

len aby som ti ukázal potápača s obviazaným prstom,

ktorý míňa najtvrdšieho slovenského repera.

A ty by si sa teraz mal sám seba opýtať,

prečo ti ukazujem potápača míňajúceho repera,

nemusíš však prísť na to, že je to v Digital Parku,

lebo ja ti poviem úplne všetko, čo chcem povedať,

nenechám ti ani kúsok vlastného priestoru,

ktorý sa tak veľmi podobá na Digital Park

so všetkým tým sklom a železom a klimatizáciou,

kde sa míňajú dve sivé oblekové krysy

a ty si musíš prečítať báseň, aby to bolo inak.

 

 

 

JESENNÁ PRECHÁDZKA DO HENCLOVEJ

Nikdy som sa nešiel prejsť do Henclovej,

vlastne ani do žiadnej inej dediny

na konci cesty tretej triedy.

Ani na jeseň, ani v inom ročnom období

som nemal to potešenie – ak to je potešenie –

prejsť sa napríklad do Henclovej.

Skôr ma prichytíte za sklom kancelárie,

ako z internetu kopírujem motív

výroby jesennej prechádzky do Henclovej.

Niet pochýb, že iní sa prešli do Henclovej

pokojným krokom na čerstvom vzduchu

hore zabudnutou Tichovodskou dolinou.

Ale najbližšie k prechádzke do Henclovej

som sa dostal dnes popoludní v práci,

keď som si spomenul na jednu báseň.

Ostré modré nebo, vyfúkané oblaky,

šuchot farebného lístia, rozbitá asfaltka

a slnko roztrieštené v kvapôčkách.

Niekto v nej kráčal hore do Henclovej

a ja som si s úškrnom povedal,

že mne sa niečo také nemôže stať.

Preto už asi hodinu odupávam blato

a rozmýšľam, ako to skončiť.

 

 

 

GÉNIUS

Sedí za počítačom a rozmýšľa, ako začať,

zapisuje svoje bezobsažné rozpoloženie

a potom dlho nič.

Ale ešte horšia je časť,

keď to zabalí a začne trepať

po schodoch na pôjd svoju oťažievajúcu hlavu, ktorú mu je ľúto vyhodiť,

až kým sa nezrúti do seba.

Vydá sa po stopách jednej vety

v zaplátanom kabáte takom hrubom a tvrdom,

že ním nepreniknú indiánske šípy,

pokračuje vyčíňaním snehovej víchrice,

zakráda sa v čoraz hlbšom snehu,

a keď zafúka stopy toho, čo prenasleduje,

zanecháva v bielom tichu svoje vlastné.

 

 

 

MISIONÁRSKA POLOHA

Prenikám pichľavým podrastom pralesa,

krvavou paprčou trhám ker s koreňom,

druhou zas odhŕňam strojené konáre,

na rúbani ma brzdia ostružiny a trávy.

Mám to rád niekde na chodníku,

pri stole, keď je pekne postavený,

ohraničený štyrmi nohami,

pekne zarovnaný, hladký ako múka.

Normalizovaný, vyleštený a sterilný,

submisívny, rožky radšej nevystrkuje,

s chlebom a soľou, s nebom a roľou,

nie s bochníčkom predpečeným s nejakou trendy pomazanque.

Mix sexuálnej orientácie a turistického značenia

pôsobí ako hlboké vnorenie

zubami, ktoré sa zabárajú do teplej hnedej kôrky,

k ozubeniu prenikajúcemu do šedého kortexu.

Akoby som nič nenapísal/neprečítal,

nad hojdacou sieťou kontrast chlorofylu a opalescencie,

kým sa chrumkavo nevytrhnem:

každým údom na druhom brehu.

 

 

 

PREPARATÓRIUM

Napíš poriadnu báseň,

vyser sa na holuba, čo ti vletel do papule,

zober nebožiec a vŕtaj.

Keď to nejde, vytiahni príklepovú vŕtačku,

ale hlavne sa vyser na holuba,

čo udiera do podnebia tuberkulóznymi krídlami.

Sprav záťah na londýnsku trezorovú firmu,

vstúp do výťahovej šachty, zlez do sejfu,

profesionálnym náradím vŕtaj do hrubého betónového múru

lup ukry pod náhrobnými kameňmi.

Ak náhodou vyvŕtaš dierku

či hmoždinku, nebodaj skrutku,

môžeš si na ňu zavesiť vypchatého vtáka

s vlastnou hlavou miesto žaluďa.

 

 

 

PACIFISTA

Skôr ako zareagujem,

pomodlím sa ruženec

so 138 druhmi logických omylov

a 174 typmi kognitívnych skreslení.

Názor oponenta zhrniem tak jasne,

že mi poďakuje za dokonalú formuláciu,

zmienim sa o veciach, na ktorých sa zhodneme,

a ako ma jeho názor obohatil.

Keď je krotký a ochotný počúvať,

uvádzam protiargumenty,

diskusia prebieha hladko a vecne,

nejde o porážku oponenta, ale víťazstvo poznania.

Vtedy sa cítim ako skarabeus,

ktorý kladie vajíčko do oponentovej hlavy,

ale čoraz častejšie ostávam ticho

z rôznych protichodných dôvodov.

 

 

 

TRANSCENDENCIA

Videl som mozgy ďalšej generácie internetizované,

nerozlišujúce medzi umelou a biologickou inteligenciou,

pokračujúce v exponenciálnom raste komplexity

v čoraz abstraktnejších technologických systémoch

v hustnúcom výpočtovo optimalizovanom prostredí

videl som koniec geografie a biológie, miniaturizáciu,

manipuláciu génov, atómov a subatomárnych štruktúr,

kolonizáciu efektívnejšieho a trvanlivejšieho substrátu,

kompresiu priestoru, času, energie a hmoty,

akceleráciu vývoja smerom k technologickej singularite

videl som, ako globálny mozog nadobudol vedomie,

ako živá výpočtová technika pohltila a prekročila ľudí,

vznik infomorfného transhumánneho neokortexu Zeme,

zostup o niekoľko rádov medzi kvantové paradoxy,

zmiznutie neurohmoty z makroskopického vesmíru

videl som zrútenie evolúcie do štruktúry časopriestoru,

superhusté a superefektívne komputronium,

superexponencionálny pokrok k singularite čiernej diery,

dosiahnutie výpočtovo najefektívnejšieho objektu,

nekonečnú gravitačnú dilatáciu času

videl som inteligenciu mysliacu rýchlosťou svetla,

bezrozmernú komunikáciu konvergujúcich civilizácií,

univerzálny informačný konektóm stojaci nad časopriestorom,

neobmedzené simulácie a replikácie vesmírov,

videl som všetko naraz ako všeobjímajúce vedomie

 

 

 

VÝCHOVA

Kreativitu sa mi ešte nepodarilo zvládnuť.

Na motiváciu, efektívnu komunikáciu, pozitívny prístup, asertivitu

a iné kľúčové kompetencie mám certifikát,

ale vyprázdniť hlavu kultivovane neviem.

Neviem toho čoraz viac (Dunningov-Krugerov efekt).

Kreatívna bujarosť sa ťažko kanalizuje,

pripomína skôr mapu reliktného kozmického žiarenia

pricapenú ako mastný papier na neurónovú sieť.

Konečne sme sa dostali k vesmíru a votrelcovi,

ktorý preskočí z človeka do inteligentnej mašinérie.

Kreatívny pretlak, kúsky paradajok zďaleka,

nejde o kvalitné plody vhodné pre klienta.

Votrelec rozdrapí brucho, všade kečup,

začnete ho mať radi a volať napríklad Alica.

Starostlivosť o toto kukučie semä vyčerpáva.

Vstúpite do nečasu, nervy a svaly vám zhrubnú,

budete znášať materiál do jeho slizkého hniezda,

už sa nebudete môcť vzdať po 40 % výkonu.

Z vajíčka lásky sa vykľuje požierač snov

a chlpatých húseníc, zeleno-hnedých a holohlavých.

Musíte ho kŕmiť mliekom, krvou a potom,

vytrhávať seba aj jeho z kognitívnej letargie,

podnecovať jeho časopriestorovú predstavivosť

a pády v rizikovom mentálnom teréne –

neúnavne zvyšovať jeho šancu na nesmrteľnosť.

Na to vás nepripraví cudzia skúsenosť –

celé dni a noci bojovať proti temnej prirodzenosti,

aby ste sa stali príkladmi.

To by mal byť koniec,

lenže tento boj sa nikdy neskončí.

 

 

 

LÚPEŽNÉ PREPADNUTIE

Vyhliadol som si ho už dávnejšie,

v poslednom čase nemám žiadne zábrany,

rezignácia je najväčšia zbraň.

Keď vychádzal z obchodu,

vytrhol som mu tašku a bežal.

Nákup napínal umelú hmotu…

Neexistuje žiadne slovo pre pocit,

keď niečo prekračuje svoju medzu elasticity.

Škoda, všeličo by vysvetľovalo.

Igelitka sa roztrhla a všetko sa rozsypalo.

Z chladničky som vytiahol jazyk v potravinovej fólii,

krájal som ho na plátky, zajedal chrenom

a myslel na všetky tie dobroty

plnené vnútornosťami.