I.
v našej mladosti sme nikam nechodili,
z dôvodu štúdia, choroby v rodine
a príbehu s priestorom pre lásku, ale nie pre šťastie
bolo jednoduchšie zostávať doma

každý výkrik predstavoval plameň
plocha, ktorá sa Ti nepodobá predpovedá odmietnutie
ale nie budúcnosť

pomaly klesám do drevín

Elbestraße
spôsoby uchopovania predmetov vypovedajú o prisvojovaní skutočnosti
mesiace ticha
občas si pripomíname na nepriame oslovenie a spôsob
akým na mesiace ticha sadá kal
zdanlivo nepreniknuteľná periodicita
po všetkom neprítomná zmena
ihličie je dnes ostré a nehorľavé
a hovorí o blízkosti stromov, rán a skál

II.
museli sme sa stretnúť sinaví
svetlo sa z ostrého mení na jednoliate
a štrk pod nohami prestupuje tras
chováme sa zraniteľnejšie
akoby nás niekto porozkladal na sklo
na ktorom zaschla pena
spoza nej ma sleduješ sa obliekať
cítim pnutie
akoby niekto zhasol
tam niekde pod prstami sa škerí priepasť
neprítomnosť útočiska
hlboká neprítomnosť priateľa
modrá ako pretrhnutie šliach
otázka nadobudne totožnosť rozhodnutia
a ďalšia bytosť vkročí medzi nás
hovorí sa o nej, ako o druhu zveri bez panciera,
ktorú večne prestupuje chlad
zjavuje sa každému, kto nadvihol slovo a nevládal ho udržať

medzi mnou a tebou
ako medzi mnou a telom
priepasť subjektívna, ktorá sa nedotýka
ruka: možnosť preskúmať

III.
smrť pred domom
smrť na balkóne
smrť na miestach, kde ju čakáš skôr, než sa stane
a nakoniec nič neznamená
niekde v diaľke niekto plače…

ľahneš si do vane, a vidíš toho, čo tu ležal prvý
ale kedy?
kedy naposledy?
kedy a s kým?
to ráno nič neznamená

pramene vlasov ti vrastajú do tela
obrátiš sa, z výlevky vytiahneš kosť
a pošúchaš ju medzi prstami
palec si porežeš na hrane a kosť sa začne mrviť

to ešte nič neznamená
niekde v diaľke niekto plače
nakoniec iba preto, že niekto plakal tu-
a prvý!
pri nádychu chuť cudzích pier pod perami
oblúk a za ním smrť
čistá pretože biela
niť čo sa nedarí prestrihnúť

ale kedy?
kedy naposledy?
kedy a s kým?
Ťa stretla pôvabná krotká- tak chodí po zvieratá
šepkala nesmieš zakopnúť?
trenie plôch pred nárazom znie nesmelo a ticho
a nakoniec nič neznamená
kade sme chodili čakať smrť?

T-3-S

Po tehličkách skladať pád
voľný kabát prevracať,
kým nespomalí let a príval neustane.
Tehličiek sa netýkaš-
sú k Tebe nemé.
Ale pamätaj: čas nestojí
vezmi na zreteľ: nemáš čas.
Pretože tu sa iba prehráva
nekonečno znie priveľkolepo
použi radšej ďalej než si si prial.
Pretože tetris nejde vyhrať
proste sa to nedá.

Ná-Rys

Pôdo-Rys
Zapusti poriadne základy.
Ako dom nauč sa postaviť človeka
ináč sa stane, že hoci meníš vzduch
obrazy zostávajú rovnaké.
Stretávaš kobylky
na ktorých ani Bludný Holanďan neobsedí-
kalcifikát chrbtovej kosti ho núti zosadnúť.
Tiež by si chcel- ale zo seba.

Boko-Rys
Odbočíš
a miesta pre záhradu je zrazu dosť.
Okrem sliepok sadíš do vitrín stromy.
Pestovať iné tvory si príliš lenivý.
Treba si totiž uvedomiť, že pokropiť raz denne im nestačí.

Rys
(návod na obsluhu v 3 jednoduchých krokoch)

1.Rysa miluj bezmedzne
viac než blížneho
menej ako seba,
2.ale kŕm ho rovnako.
surovým mäsom z predkolenia.
Necíti nič, iba to čo teba bolelo, až ťa prešla chuť.
Vtedy sa mu vrátila.
…
keď sa hanbíš plač
a hanby sa ešte viac
a ešte viac plač
potom
3. Rysa umývaj.
Sladká voda zbavuje srsť lesku.
Rys je tvoja najväčšia pýcha
Rys si Ty.
Vie, že byť nikde je lepšie ako nikde byť,
múdry tvor.
Takému škodiť
by sme nechceli