I. 1
Deň čo deň
počujem menej,
vnímam menej,
uvedomujem si to.
2
Čašník chrbtom k barovému pultu
zamieša limonádu,
napije sa priamo z džbánu,
doplní vodou z kohútika,
podáva.
3
Na križovatke ma
čoraz častejšie
chytajú za rukáv:
Poďte, už je zelená.
4
V našom veku sa láska
meria množstvom samoty
prerušovanej ohľaduplným
záujmom.
Meníš mi pyžamy,
umývaš tvár
aj zvyšok tela,
chrbát, zadok,
chodidlá.
5
Občas si zapíšeš
niektoré moje výroky.
Vlejte to mlieko
späť do žaburiny!
6
Spomeniem si na dievča,
čo lietavalo na rogale
a narazilo do stĺpa
elektrického vedenia.
Dotrhala si šľachy, vybila jeden zub.
V noci k nej prichádzali
mŕtvi, bála sa, ale nedokázala
ich poslať preč.
Volala sa Eva,
priezvisko si už nepamätám.
Viem, ako sa volal muž,
za ktorého sa vydala.
Ale jeho priezvisko si nevzala.
Leží mi tu nahá,
plecia jej malo zakryť
priezvisko.
7
Pamätáš, ako sme si pred
vyše päťdesiatimi rokmi na hodine
mladej asistentky nestíhali písať
poznámky?
Aj ako sme zdvihli zrak
od papierov a všimli si,
že z ľavého ucha krváca?
Postrehli sme to asi naraz.
Zneistela, rukou si siahla na spánok.
Prepáčte, povedala,
a rýchlo vyšla z učebne.
Za dverami stratila vedomie, už sa neprebrala.
To nie je pravda, hovoríš.
Toto sa ti nestalo.
Aspoň nie so mnou.
Rozprestrie sa medzi nami oceán.
8
Vynáram sa zriedka.
Vždy si nablízku, čítaš si
alebo niečo píšeš.
9
Dala si preč záclony!
Prestavala si aj nábytok?
Vezmi ma domov!
10
Nakloníš hlavu.
Tvoj úsmev ako zábradlie
alebo práve vznikajúca lavína.
II. 11
P o pohrebe som nevedela,
ako ďalej. Presťahovali ťa
bez vecí. Všetky zostali
v skriniach. Ešte dýchajú.
V prasklinách okenných rámov
liahne sa hmyz. Na linke kysne
sirup. Dokonca aj telefón
ti raz zazvonil.
12
K omu darovať nohavice s pukmi
oblečené naposledy v roku 1983?
Toľko pokladov sa rozbilo.
Rozpadli sa aj podrážky
na tvojich sandáloch.
13
L eštenka na nábytok.
Kruh od čajovej šálky
na nočnom stolíku.
Neprečítané knihy.
Každý večer stojíš v kúte
spálne. Z rúk ti steká
kravata, a pod nohami
more.
14
P ri dverách teraz často
zvonieva bradatý
mladík zdola, pýta sa,
či niečo nechcem
z obchodu.
Aspoň mám komu piecť!
15
O pravil vodovod aj plavák
na záchode. Minule si nevzal
peniaze za nákup.
Nosí mi obed v obedári.
16
S labnem.
Už sa nedokážem
ani obliekať, chodím aj spím
stále v jedných šatách.
17
K to iný by tu mal bývať?
Žena ho vyhodila z bytu.
Tak nech má blízko
k deťom.
18
M á vôbec deti?
Už pár dní tu nebol.
Je teplo. Nevládzem vstať.
Bolo by treba vyvetrať.
19
Z parkiet sa odparuje
prach. Pod palubovkou
pri posteli zásoby vlasov,
priestor medzi doskami
vedie k tebe,
dláždený dávnym epitelom
tvojich chodidiel a lemovaný
podkovami nechtov.
20
Náklady na pohreb
dnes predstavujú prinajmenšom
tri slabšie dôchodky alebo jeden a pol
priemerného platu.
Náklady na najnutnejšiu úpravu
trojizbového bytu
nemusia presiahnuť výšku
dvoch dôchodkov.
Predaj starožitného nábytku a
predtým rozumné, tiché vyčkávanie
prináša ruže,
červeň do tváre,
blysnutie úsmevu
v čerstvo vyleštených
oknách.
